Cena práce v zdravotníckom povolaní

Autor: Peter Ottinger | 14.12.2015 o 10:39 | Karma článku: 9,33 | Prečítané:  2669x

Po 38 rokoch lekárskej praxe na lôžkovom oddelení, na ambulancii, ale aj v riadiacich funkciách v zdravotníctve si neviem predstaviť poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti bez zdravotných sestier.

Práve ony, ale aj ďalší zdravotníci sú dňom i nocou najbližšie k pacientovi, sprevádzajú pacienta v jeho trápení, bolestiach i žiali, a pritom v tomto „odosobnenom svete“, v ktorom vládne kšeft a bezohľadná chamtivosť vyvolených podnikateľov v zdravotníctve a na zdravotníctve, musia s úsmevom na tvári dokázať skĺbiť povolanie zdravotnej sestry, pôrodnej asistentky alebo záchranárky s poslaním matky.

Preto neviem pochopiť vetu z vyhlásenia Slovenskej lekárskej komory: „Pri zabezpečení dostatku finančných zdrojov pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nemáme žiadne námietky proti tomu, aby sa platy sestier kontinuálne menili v závislosti od vývoja v národnom hospodárstve.“ Po prečítaní spomenutej vety mi po prvýkrát v profesionálnom živote napadla otázka, či má zmysel ďalej pôsobiť v Slovenskej lekárskej komore, ktorej predstavitelia prejavili týmto servilným vyhlásením neskutočnú mieru podliezania sa ministerstvu zdravotníctva. Prečo má byť hodnota práce zdravotnej sestry alebo ktoréhokoľvek zdravotníckeho pracovníka závislá od finančných zdrojov v hospodárstve alebo v rozpočte zdravotného poistenia? Je to nezmysel, ktorým sú zdravotnícki pracovníci kŕmení už štvrťstoročie.

Zdravotné sestry už viac rokov oprávnenými protestami upozorňujú  na choré pomery v slovenskom zdravotníctve. Vládne v ňom korupcia, klientelizmus a bezohľadný biznis za každú cenu na úkor starostlivosti o chorých a bezbranných, ale aj na úkor odmeňovania zdravotníkov hlboko pod úroveň ich náročnej práce. Tento trend pretrváva v podstate od uzákonenia Zajacovej zdravotníckej reformy, ktorá bola zjavne orientovaná smerom k podpore biznisu zo zdravotníctva a Smerom – SD šikovne rozvinutá v prospech obchodných vzťahov pre vyvolených „podnikateľov v zdravotníctve“. Povolanie sestry má vysokú morálnu hodnotu, predstavitelia ministerstva zdravotníctva si to nevážia a bez mihnutia oka sestry viac ako tri roky zavádzajú. Navyše, Slovenská lekárska komora v tom ministerstvu „úspešne“ asistuje miesto toho, aby sestry v ich oprávnených požiadavkách podporila. Dať iba vyjadrenie, že zdravotné sestry sa mali pridať k protestu lekárov v roku 2011, je žalostne málo. Je zarážajúce, že ministerským úradníkom, zástupcom zdravotných poisťovní, ale aj zástupcom lekárov vôbec neprekáža vysoký počet sestier odchádzajúcich za prácou do zahraničia. Odchádzajú, aby lepším zárobkom, veľakrát aj za nekvalifikovanú prácu opatrovateliek, dokázali dôstojnejšie uživiť svoje rodiny. Nezmyselné zákony nezmyselne prikazujú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti upravovať mzdy zdravotníkom „bulharskými konštantami“ vyjadrenými podielom z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Takto nútiť manažmenty poskytovateľov zdravotnej starostlivosti upravovať platy zdravotníkov je ďalším z dôkazov neschopnosti predstaviteľov ministerstva zdravotníctva riadiť a metodicky usmerňovať rezort zdravotníctva.

Po takýchto zásadných systémových chybách nasledovalo vždy bezhlavé zadlžovanie všeobecných nemocníc.  Nechce sa mi veriť, že táto chyba sa už po niekoľký krát opakuje z nevedomosti alebo z neschopnosti ministerstva zdravotníctva. Je to zámer, ktorý má už po x-tý raz vyprovokovať negatívne nálady voči zdravotným sestrám a iným zdravotníkom pracujúcim vo všeobecným nemocniciam, s cieľom obnoviť táranie o všeobecných nemocniciach ako o bezodných nádobách alebo čiernych dierach, v ktorých sa stratí väčšina „mimoriadne vzácnych a stále rastúcich finančných zdrojov“ vyčlenených pre zdravotníctvo.

Kedy si občan tohto štátu konečne uvedomí, že vzácne zdravotnícke finančné zdroje sa strácajú v biznise na úkor zdravotnej starostlivosti a ochrany zdravia občanov? Tým biznisom sú predražené tendre na zdravotnícku techniku, na obnovu zdravotníckej infraštruktúry, ktorá sa neobnovuje, na stravovanie v nemocniciach, na školenia v doteraz nezavedenom DRG, na doteraz nezavedený eHealth, na zbytočnú elektronickú kartičku poistenca. Koľko zdrojov sa stráca v amorálnom biznise firiem zaoberajúcich sa reexportom liekov, vykupujúcich „referencované lieky“ a vyvážajúcich tieto lieky von zo SR? Koľko zdrojov si stiahnu z dobre financovanej záchranky jej majitelia, koľko zdrojov sa stratí v sústavne nezabezpečovanej laboratórnej a zobrazovacej diagnostike a koľko zdrojov prednostne „posunú“ zdravotné poisťovne vyvoleným na úkor tých, ktorí zabezpečujú sústavnú zdravotnú starostlivosť vo všeobecných nemocniciach? Uviedol som len zlomok zo zdrojov ktoré „leteli a letia hore komínom“ zo zdrojov určených na zdravotnú starostlivosť!  Kedy zavedieme už roky žiadané, skutočne systémové zmeny nastavujúce reálne podmienky financovania zdravotníctva?  

Prvoradou úlohou je zbaviť rozpočet verejného zdravotného poistenia závislosti od štátneho rozpočtu. Platiteľom odvodov nemôže byť právnická osoba, pretože z dlhoročných skúseností je zrejmé, že vymožiteľnosť odvodov je v tomto prípade problematická. Netreba ísť ďaleko, stačí nahliadnuť medzi dlžníkov Sociálnej poisťovne. Dodržanie štandardných postupov musí byť reálne ohodnotené a prirodzene aj v reálnej cene zaplatené. Súčasťou štandardného ocenenia nie je len ocenenie hodnoty lieku, zdravotnej pomôcky, laboratórnej alebo zobrazovacej diagnostiky, ale aj cena práce, lepšie povedané cena hodiny práce lekára, sestry, pôrodnej asistentky, záchranára alebo fyzioterapeuta.  Cena práce zdravotníckeho pracovníka nemôže byť závislá od ekonomických možností národného hospodárstva alebo od výšky rozpočtu zdravotného poistenia. Viem, je to „politicky náročné“ a je to veľký problém pre politikov. Tento problém sa ďalej nemôže riešiť tak, ako sa riešil doposiaľ, t.j. redukciou ceny odbornej práce - teda čím viac výkonov, tým nižšia hodnota výkonu – ceny odbornej práce. Tento problém sa naopak rieši redukciou rozsahu a početnosti výkonov, ktoré zdravotná poisťovňa v mene pacienta uhradí z verejného zdravotného poistenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Ostatné výkony z dôvodu neschopnosti zdravotnej poisťovne reálne manažovať liečbu pacienta musí doplatiť pacient alebo zdravotná poisťovňa zo súkromného pripoistenia, ktoré má čisto teoreticky založený základ v Zajacovom zákone už 11, slovom JEDENÁSŤ rokov a nič...   

Lekári, sestry, pôrodné asistentky, fyzioterapeuti alebo záchranári nemôžu chronicky nízkym ohodnotením ich práce „spolufinancovať“ naše úžasne nerovnomerne a nespravodlivo financované zdravotníctvo.

MUDr.Peter Ottinger

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?